Na svätého Martina, 11. 11., sa odjakživa piekli martinské rožky, ktoré vraj prinášajú šťastie, lebo tvarom pripomínajú konskú podkovu. Tento dátum si v triede Chobotničiek pamätáme všetci – veď pranostika jasne hovorí, že Martin prichádza na bielom koni. No… tento rok sa mu k nám asi nechcelo, lebo biely kôň nikde. Martinovi to však nemáme za zlé, rozhodli sme sa tradíciu oživiť sami. Pustili sme sa do pečenia rožkov a deti prirodzene využili všeličo – od spoločnej práce cez skúšanie postupov až po zvedavosť, ktorú majú stále po ruke. Najdôležitejšie však bolo to nadšenie, že robíme niečo vlastnými rukami. Keď sa z rúry začala šíriť vôňa, všetky Chobotničky sa zrazu zmenili na malých „pekárskych detektívov“ sledujúcich, či už rožky dozreli na ochutnávku. A keď sa konečne dočkali, pochopili sme, že aj bez Martina na bielom koni sa dá sviatok osláviť krásne – s radosťou a s plnými bruškami.