Posledné dni naša škola opeknela. Po jej chodbách cupotali hádam najmenšie nôžky. Prichádzali k nám budúci prváčikovia plní očakávania a s očkami otvorenými dokorán. Zvedavosť, zodpovednosť, ale možno aj trošku nesmelý úsmev, to bola ich výbava. V triedach odpovedali na otázky pani učiteliek, vymýšľali príbeh, kreslili, recitovali alebo dokonca spievali pekné pesničky. 

Veríme, že sa s nimi budeme stretávať pravidelne na chodbách našej školy. Dovidenia v spetembri.