Určite sa aj vám stalo, že ste našli v triede prebytočnú vec, ktorá nemala svoje využitie. V našej triede Kozmonautov to bol obyčajný košík, ktorý zapadal prachom. Len tak tam zaberal miesto. Jedného dňa sme sa mu preto rozhodli s Kozmonautmi nájsť využitie. Rozhodli sme sa naplniť ho vďačnosťou. Ako to Kozmonauti dokázali? Každý deň mali k dispozícii papieriky, na ktorých bolo predpísané: “Som vďačný za…” Zakaždým, keď mal ktokoľvek pocit, že je vďačný za niečo, čo sa počas dňa udialo, mohol zdieľať svoj pocit. Dni za dňami utekali a košík vďačnosti sa pomaly, ale isto napĺňal. Kozmonauti sa každý deň zvedavo pýtali, kedy papieriky vďačnosti konečne otvoríme, aby sme si mohli prečítať, za čo všetko vieme byť vďační. Prešiel mesiac a ani sme sa nenazdali, nastala tá chvíľa. Boli sme vďační za kamarátov, za dobré známky, za pani učiteľky, za spoluprácu medzi sebou a mnoho ďalších vecí. Po prečítaní všetkých papierikov sme zhodnotili, že sme v sebe upevnili celoživotné pravidlá, ako sú spolupráca, priateľstvo, sebadôvera, snaha, participácia a ani sme si to vlastne neuvedomovali. Ja som na Kozmonautov nesmierne hrdá, pretože aj vďaka takejto malej aktivite, na ktorej sa s nami podieľala aj naša nová posila Monika, špeciálna pedagogička, dokážeme budovať pozitívnu klímu v triede. Žiaci nás milo prekvapili a sami navrhli, aby sme si košík vďačnosti ponechali aj na ďalšie mesiace. Už teraz sa teším na ďalšie spoločné zdieľanie, sebareflexiu žiakov a vďaku.