Aj keď zima sa snaží ešte držať mrazivými zubami a ľadovými nechtami, jar každý deň prehrieva zem. Jazierko v Krásnych Sadoch sa tomu určite tiež potešilo a privítalo svojich najznámejších obyvateľov – žaby.

Žabu ako tvora skákajúceho a plávajúceho isto poznáte, avšak pomenovať všetko, čo vidíte vo vode, týmto jedným názvom určite nestačí. Ba ani zvukový prejav „kvak“ nesedí na veľa žiab.

V našom jazierku pozorujeme hneď niekoľko druhov žiab. Medzi tie menšie, no celkom dobre rozpoznateľné, patria kunky. Paradoxne, nemusíte si ich všimnúť, ak sedia učupené vo vode či v bahne. Akonáhle sa cítia byť pozorované a rušené, tak zaujmú polohu na chrbte so zdvihnutou nohou. Potom môžete na ich bruškách vidieť jasné žlté alebo červeno–oranžové škvrny, od ktorých je odvodený aj ich názov – kunka žltobruchá a červenobruchá. Zvukový prejav druhej spomínanej patrí medzi moje najobľúbenejšie. Je to také tiché, melancholické, dlhé „uh–uh–uh“. Medzi tie najväčšie žaby, ktoré pozorujeme, patrí ropucha bradavičnatá. Zvyčajne na ňu natrafíme v blízkosti jazierka v tráve. Hýbe sa dosť pomaly na súši, ale vo vode je zas skvelý plavec. Ako vyplýva z názvu, jej telo pokrývajú bradavice. Počas párenia na jar samce vydávajú tlmený, krochkavý zvuk “ông, ông, ông”… alebo “orrt–orrt–orrt…”. Okrem svojej veľkosti ropucha zaujme aj svojou dlhovekosťou. V prípade, že ju nič neuloví (hoci v prírode, je to celkom ťažké – zomrieť na starobu), môže sa dožiť až 20, v zajatí až 36 rokov. Ďalším nájomníkom jazierka a jeho okolia je perfektný atlét – skokan. Zvyčajne môžeme pozorovať skokana hnedého. Má dlhé, silné zadné nohy a tmavohnedý pás pri očiach. Zvukový prejav je pochmúrne, nenápadné (samozrejme podľa veľkosti chorálu) „grook… grook… groook“.  

Ak sa teda počas prvých, hrejivých dní vyberiete na prechádzku do prírody, skúste chvíľku pobudnúť pri vode. Nemusí to byť jazierko, pokojne to môže byť aj väčšia mláka. Určite odporúčam aj podvečernú prechádzku, kedy sa môžete započúvať do romantických piesní žiab.