Naši najmenší žiaci objavujú taje ľudského tela. Ako správni Stopári sa v prvom ročníku učia o piatich zmysloch – zraku, čuchu, chuti, sluchu a hmate. A kde lepšie sa trénujú zmysly, ak nie v lese?

Už pri slove strom sa nám vybaví zelená farba, ktorá vďaka našim ihličnatým stromom ostáva v lese celý rok. Počas jesene sme sledovali pestrofarebné premeny prírody, cítili hrejivé lúče slniečka či mrazivý vánok nadchádzajúcich zimných dní.

Stopári si vyskúšali, aké je to chodiť po lese s využitím iba hmatu a chôdze. Pospájaní ako retiazka so zaviazanými očami na čele s pani učiteľkou putovali lesom, prekračovali konáre, cítili pôdu pod nohami, miestami prekročili konár či mláku. Pozorne počúvali svoje okolie, čľupnutie do vody, vetrík v korunách stromov, zlomenie vetvičky pod nohami, ale aj tých obyvateľov lesa, ktorí u nás cez zimu zostávajú a svojím spevom nám spríjemňujú deň. Bol to veľký zážitok.

Pri hre “Nájdi svoj strom” Stopári spoznávali stromy podľa hmatu a dokonca aj čuchu. Už dobre vedia, že tá lepkavá hmota, ktorá sa im pri hľadaní stromu nalepila na rúčky, je voňavá živica.

Pomocou stromového telefónu sme počúvali, ako sa zvuk šíri drevom a naučili sme sa, že takto aj ďateľ vie, čo sa blíži do jeho hniezda. Vyrobili sme si aj vlastné lesné telefóny, vďaka ktorým sme sa mohli počuť na väčšiu vzdialenosť a nemuseli sme pri tom kričať.

Opäť sme raz zažili veľké dobrodružstvo a spolu sa tešíme na ďalšie. Hurá do lesa!