Keď ráno prišlo do školy jedno dievčatko, ktoré si oblieklo veci naopak – hneď nám s jej mamkou napadlo vlastne ju pochváliť za to, že je perfektne a originálne pripravené k akcii – DEŇ NAOPAK. Každému sa niečo podobné môže stať a pravdepodobne sa aj stalo (neúmyselne oblečené oblečenie naruby – hovoriac si – že „budeme mať šťastie“). Presným opakom takýchto slovných povedačiek je u niektorých z nás symbolika piatka 13.-teho.
My sme sa rozhodli užiť si krásny DEŇ NAOPAK práve v tento symbolický dátum doslova. Deti prišli do školy ráno – no v triedach ich nečakali pani učiteľky ako zvyčajne. Boli tam ich pani vychovávateľky, s ktorými trávili dopoludnie najskôr v triedach, potom výletmi do Podtatranského múzea, knižnice, mestského psieho útulku, legovne alebo na tvorivé dielne do Tatranskej galérie. Dopoludnie v školskom klube a popoludní vyučovanie.
Keďže pointou DŇA NAOPAK bolo urobiť veci inak – presne povedané NAOPAK, tak okrem školského klubu detí – ktorý býva bežne popoludní si deti zažili popoludňajšie vyučovanie. Nie také ako by možno niekto očakával. Keď naopak – tak poriadne. Deti boli na popoludňajšie vyučovanie pripravené zastať pozíciu pani učiteliek a vyučovali ony. Vyskúšali si, aké je to „byť v koži pani učiteliek“ a chcieť niečo naučiť aj svojich kamarátov.
Takto krásne a šťastne prežitý piatok 13.-teho nás mnohých utvrdil v tom, že nie je dôležité len s kým a kde trávime čas – no hlavne AKO.
— Martina Ilavská