Life Academy Facebook Life Academy Instagram Life Academy Twitter Life Academy YouTube
Keď sme sa tento školský rok opäť obliekli do kostýmov, málokto možno vedel naozaj, kedy tradícia Halloween-u vznikla a aká dôležitá pre ľudí v minulosti bola… Väčšina z nás považuje tento sviatok za zábavnú a kreatívnu americkú tradíciu a v snahe vyzerať čo najstrašnejšie sa inšpiruje filmami o čarodejniciach, duchoch a iných temných bytostiach. Vyhráva ten, kto sa najviac priblíži svetu nadprirodzena…
Je ale dobré vedieť (a neprekáža to snahe dobre sa zabaviť), že Halloween je v skutočnosti starou keltskou slávnosťou, ktorá je venovaná všetkým nadprirodzeným silám, vrátane duší zomrelých, ktoré boli neviditeľné. Práve v tento deň bola hranica medzi svetmi živých a mŕtvych veľmi tenká až priepustná. Verilo sa, že mŕtvi môžu v tento deň nadobudnúť fyzickú podobu. Nuž, história tohto sviatku je naozaj dosť zložitá. V tento deň sme ani nechceli nadviazať kontakt s našimi mŕtvymi predkami, ani sa pripravovať na ťažké obdobie zimy, ani vyháňať zlých duchov z našej školy (možno by sme aj nejakých našli)… Jednoducho sme sa chceli zabaviť a ostať verní britským tradíciám a anglickému jazyku.
A tak sme sa zmenení na nepoznanie stretli v telocvični (pár z nás bolo ochotných prísť dokonca o hodinu skôr) a vytvorili tímy s charakteristickým aj strašidelným pomenovaním. Tak sa naša škola hemžila „poslami smrti, tekvičkami alebo krvilačnými vlkolakmi“. A keďže Kelti nečakali len tak so založenými rukami na príchod zimy a stretnutia s mŕtvymi, tak ani my nie! Čakalo nás 6 tajomných miestností s prekvapením. Tie preverili našu kreativitu, pohotovosť, odvahu, myslenie a šikovnosť… aj učiteľov, keďže boli súčasťou tímov a v tento deň na nerozoznanie od ostatných príšer. A kadiaľ viedla naša cesta? Putovali sme záhrobím a zachraňovali sme sa riešením záhad.
V komore „Chubby bunny“ sme sa stretli s mŕtvym jazykom príšer, ktorý vôbec nebolo ľahké rozlúštiť. Zvuky príšer boli nezrozumiteľné. Ale iba ten tím, ktorý ich rozlúštil, mohol pokračovať s odmenou ďalej. Druhá zastávka v poradí bola „Rubikova kocka“. V nej nám naši mŕtvi predkovia zanechali odkaz v podobe indícií na kocke. Pomocou týchto slov sme mali zistiť, čo sa im stalo a oslobodiť ich duše. Ďalšia strašidelná komora preverila našu schopnosť improvizovať a uhádnuť symboly Halloween-u. V nasledujúcej miestnosti nás čakali telesné schránky mŕtvych. Aby sme ich pripravili na poslednú cestu, mumifikovali sme ich telá – nebolo nič iné poruke, len toaletný papier. Krátke zastavenie na našej ceste nám pripomenulo legendu o blúdiacom Jackovi, ktorý bol nútený blúdiť svetom naveky s neuhasínajúcim uhlíkom v tekvici. Aj my sme hľadali svoj lúč do sveta živých. Hranicu medzi svetmi mŕtvych a živých tvorila ,,Escape room ‘‘. V nej blúdili duše obetí halloweenského masakru. A ako inak, aj tu sme museli byť diplomatmi záhrobia a pomocou šifry odhaliť meno vraha.
Tak takéto bolo naše dobrodružstvo… strašidelné, smutné aj veselé. Hoci sme sa hrali na duchov a svet mŕtvych, zlých a neprajných zombíkov sme naozaj nestretli a všetky naše dobré duše sa včas dostali späť do sveta živých. O rok sa možno opäť s mýtickým svetom Keltov a ich nasledovníkov stretneme.
— Karin Sterczová