Ako každý rok aj nás ako tretiakov čakalo usporiadať imatrikuláciu pre prvákov, ktorí si museli zaslúžiť svoje prijatie do našej školy. Všetci vieme, že nie je ľahké nájsť spôsoby ako všetkým vyjsť v ústrety a ako vytvoriť akciu, ktorá bude prijateľná a vhodná. Spolu s naším triednym kolektívom a pani triednou učiteľkou sme sa vybrali do ťažkej roly scenáristov a čakali sme na vlnu nápadov. Spoločnými silami sme vymysleli cechu podľa našich predstáv, kemping. Stálo nás to síce veľa námahy, mnoho nočných telefonátov, priveľa energie, ale čo je predsa ľahké, nemá pre náš žiadne uplatnenie. Snažili sme byť stopercentní vo všetkom a doladiť každý malinký detail a nenechať nič na náhodu, aby sme potom neskončili prekvapení a zbytočne vystresovaní. Už sme sa nevedeli dočkať začiatku, kedy vypukne naše vysnívané divadlo a postavíme našich prvákov pred skúšku dospelosti. Všetko prebiehalo podľa predstáv, užívali sme si každú sekundu, ktorú sme mali možnosť stráviť spoločne na pódiu. Nebola chvíľa, kedy by si každý z nás nepovedal, že bez bolesti nie je výhra. Naše obete kempingu zvládli naše ťažké úlohy s veľkým prehľadom a každý z nich si zaslúži našu pochvalu a uznanie za odvahu a za priebojnosť. Sme im vďační, že sme mali možnosť byť súčasťou ich snáď najlepšieho zážitku na škole, na ktorý budú spomínať tak nadšene ako my. Po každej prekonanej úlohe náš čaká sladká odmena. Tak ako to býva, aj naša cecha sa zakončila poriadnou diskotékou, kde sme si celá škola navzájom spríjemnili večer. Prajem každej triede, aby ich takáto malá a pre niekoho bezvýznamná udalosť spojila tak ako nás.
Autorka je študentkou III.A – Lenka Orinčáková