Aj dnes sme nielen vďaka počasiu – no najmä chuti a nadšeniu našich detí športovať a naučiť sa niečo nové – mohli pokračovať ďalším dňom na svahu v Snowpark Lučivná. Niektorí naši najmenší predškoláci ako keby ani neregistrovali, že lyžiarky sú na ich nôžkach akési ťažšie ako bežné zimné topánky, akoby ani tie lyže neboli už také dlhé a šmykľavé… pustili sa do zdolávania svahu ako praví dobrodruhovia. Každou jazdou dolu svahom im silneli nielen nôžky, ale aj chuť dokázať to, naučiť sa vyviesť sa na vleku čoraz vyššie, vystúpiť z vleku čoraz odvážnejšie a v neposlednom rade – ovládať lyže podľa toho, ako chceli oni a nie naopak. Ku koncu času určeného na lyžovanie to boli asi práve oni – kto si najviac zaslúžil veľkú pochvalu.
Aj v ďalších skupinkách sa čoraz častejšie ozývali nadšene slová ako napr.: „Pozrite, ako som to zvládol/zvládla SÁM-SAMA. Ja to už viem!!!“, ktoré vyčarili úsmevy nielen na detských tvárach. Pre začiatočníkov boli takýmito malými víťazstvami prvé otočky, prvé zabrzdenie či oblúčiky. U skúsenejších detí boli vidieť pokroky v technike, v trpezlivosti a v uvedomení si svojej čoraz väčšej istoty vo vlastné sily a šikovnosť. Skupine sánkarov nemožno uprieť ich vytrvalosť a výdrž, s akou vyviezli či povynášali svoje sánky, boby a klzáky hore na kopec a pri skúšaní stále nových (dalo by sa povedať až choreografií) pri spúšťaní sa dolu svahom. No nie nadarmo sa hovorí – keď robíme niečo s radosťou, ide to oveľa ľahšie. Oni boli toho výborným príkladom.
Vďaka spojeniu chuti, elánu, ochote a sile prekonať sa napriek občasným zádrheľom či pádom, bol dnešok ďalším krásnym, zmysluplným a energiou dobíjajúcim dňom, ktorý bol ako zo zimnej rozprávky.
— Martina Ilavská