Celý tím cvičnej expedície DofE sa stretol na autobusovej stanici vo štvrtok skoro ráno. Mali sme naplánovanú trasu od Vikartoviec po Spišskú Teplicu, na mieste sme ju však museli zmeniť pre nepriaznivé počasie. 

S plnými a ťažkými batohmi jedla sme sa presunuli do Spišskej Teplice autobusom, tam sme prečkali najväčší dážď, ktorý trval skoro dve hodiny. Počas čakania sme s pánom učiteľom Mackom preberali praktické veci ako prežiť v prírode. Po prehánke sme sa konečne odhodlali vyraziť po našej novej trase. Hlavnou úlohou našej expedície bolo lepšie sa spoznať medzi sebou, preto sme rozvíjali kvantum debát o politike, školstve, ale aj o jedle a našich záľubách. 

K základnej zostave – Mišo, Laura, Štefan a Miška – sa pripojil aj chalan Braňo z iného mesta, takže sme sa vôbec nenudili a nami určenú úlohu sme splnili. Nová trasa viedla od Spišskej Teplice po Kaplnku vzkriesenia na Krížovej ceste, kde sme prespali a nakoniec sme sa vrátili do Popradu. 

Napriek tomu, že sme čakali na lepšie počasie, počas celého dňa skoro stále pršalo a my sme aj tak skončili celí premočení a ku koncu mierneho výstupu ku kaplnke sme mali všetci mokré nohy a doslova nám čľapkalo v turistických topánkach. Ani vietor na seba nedal dlho čakať a na vrchu tábora poriadne fúkal. 

Všade dookola boli vraj krásne výhľady, ktoré sme my, bohužiaľ, nevideli pre hmlu. Hneď, keď sme zo seba zhodili ťažké batohy a ponaťahovali si boľavé chrbty, sme začali okamžite variť teplú večeru. Bolo to dosť náročné, keďže stále fúkal vietor a náš horák odmietal spolupracovať.

Sedemminútové cestoviny sa robili hodinu a pol, nakoniec boli aj tak studené, pretože sme nemali dosť trpezlivosti ešte zohrievať morcadellu. Podávali sme si horúci čaj do kruhu, aby mal každý aspoň jeden dúšok tepla. 

Zábava pomaly prestávala so zapadajúcim slnkom a stále väčšou a väčšou zimou. Všetko oblečenie, ktoré sme nosili v ten deň na chrbte, sme hodili na seba, len aby sme sa nejako zohriali. Rozhodli sme sa, že v takom zlom počasí nebudeme riskovať nachladnutie v stane a rozložili sme sa v kaplnke (ktorá však nemala steny, takže nakoniec by bolo úplne jedno, kde by sme spali, stále bola taká istá zima). Jedli sme pritisnutí k sebe v spacákoch, snažili sme si užívať si aspoň teplú vifonku (tú sme zaliali teplou vodou z termosky, lebo s horákom by to trvalo o hodinu dlhšie). Chvíľu sme hrali kartovú hru Bang!, ale po troch kolách na nás padla únava a už o ôsmej sme sa snažili zaspať. 

Bola to dlhá, chladná noc, každý z nás bol rád, keď už začalo svitať a mohli sme ísť domov. Zišli sme dole z kopca a vrátili sme sa v mokrých topánkach do Popradu. Bola to skvelá skúsenosť a teraz všetci vieme, čo si máme zbaliť do batohov a čo nám chýbalo. Dúfame, že kvalifikačnú expedíciu si užijeme.

Páčil sa vám tento článok? Môžete ho komentovať a zdieľať na našom Facebooku. Ďakujeme za každú vašu reakciu.