Pedagógovia nadšení pre svoju prácu sú pokladom pre deti, rodičov i pre školu. Aj v našom elokovanom pracovisku v Krásnych Sadoch máme šťastie na takýchto pedagógov. Terézia Garstková, mladá Zamagurčanka, pôsobí ako triedna učiteľka envirotriedy Life Academy v Krásnych Sadoch dva roky. V nasledujúcom rozhovore nám o svojej práci prezradí viac.
Aké boli dôvody, ktoré Ťa priviedli ako pedagóga do envirotriedy v Krásnych Sadoch?
Začalo to tým, že som tento priestor objavila najskôr ako možnosť pre svoje deti. Ako učiteľ mám v sebe isté priority, ktoré chcem aj pre svoje deti – to je taká tá profesionálna deformácia. ? Prišla som sem na prvý Deň otvorených dverí pred niekoľkými rokmi. Hneď ako som prišla do tohto priestoru, mala som dobrý pocit a vedela som, že toto je to správne miesto pre naše deti. Do Sadov, do materskej škôlky, sme dali najskôr dcérku. No a v tom istom mesiaci, ako ju začala navštevovať, vyšiel aj inzerát na miesto učiteľa v Sadoch. Najprv som sa toho bála, znelo to náročne a bola to veľká výzva. Ale plne ma v tom podporil manžel. Už po prvom pracovnom pohovore tu v Sadoch som vedela, že chcem zmenu. Nevedela som si predstaviť vrátiť sa pracovať do veľkej školy, kde väčšinu času budem tráviť v interiéri. V pôvodnej práci som dala výpoveď s tým, že som nevedela, čo budem robiť ďalej. No a do hodiny som mala telefonát zo Sadov, že ma prijímajú. Hneď mi začali nabiehať myšlienky, ako budem pracovať, čo budem robiť s deťmi …bola som naozaj veľmi šťastná.
Celé to tu pôsobí takým iným svetom. Už len ten prvý vstup do Sadov vzbudí v človeku iné pocity. Takú slobodu, voľnosť, jednoducho príjemné pocity. Prostredie je veľmi dôležité, aj v práci. To, čo prostredie vyžaruje, pomáha celkovej pracovnej klíme.
Ako vraví naša učiteľka Drahuška, prostredie je po škole a rodičoch tretím učiteľom…
Áno, to je pravda. Prostredie vie človeku dodať energiu. Občas, keď príde náročnejšia chvíľa, tak vyjdem vonku, pozriem sa na oblohu, na Slnko a dodá mi to druhý dych. Potom sa vrátim k práci a ide sa ďalej ?.
Pôsobíš v tejto málotriedke 2 roky ako triedna učiteľka. Pedagógov je na tak malý kolektív detí ale viac. Prečo?
Áno, je nás tu viac pedagógov a má to svoje dôvody. Jedným z dôvodov je to, že sa usilujeme o individuálny prístup k žiakom. Aby každý dostal to, čo potrebuje a to by nebolo možné pri veľkom kolektíve žiakov a malom počte pedagógov. Ďalší z dôvodov je ten, že sa so žiakmi veľa hýbeme v lesnom prostredí a to si vyžaduje zvýšenú pozornosť zo strany učiteľa. Dopoludnia sme so žiakmi dvaja plnohodnotní pedagógovia. Popoludní je tu ďalší, ktorý vedie školský klub. Taktiež máme aj kolegov externistov, ktorí vedú rôzne poobedné krúžky.
Ako vyzerajú hodiny v triede s vekovo-zmiešaným kolektívom žiakov?
V našej envirotriede máme tento školský rok dohromady 15 žiakov od 6 do 10 rokov. Hodinu začíname buď spoločnou rozcvičkou alebo nejakou motivačnou aktivitou. Potom nasleduje oboznámenie sa s učivom a rozdelenie žiakov do skupín. Pokiaľ ja a môj kolega oboznamujeme s učivom dané ročníky, tak tie ďalšie pracujú samostatne. Opakujú si učivo alebo dostanú tému, na ktorú si vyhľadávajú informácie prostredníctvom literatúry alebo internetu. Častokrát pracujeme aj tak, že zadáme žiakom tému nového učiva a necháme ich, aby sa s ňou oboznámili sami. Vtedy sme my, učitelia, len akýmsi sprievodcom. Pomôžeme sa im zorientovať v informáciách, ale podstatou je, aby oni sami objavovali novú tému. Následne sa skupiny vymenia. Pracujeme na tom, aby sa žiaci pri práci navzájom nerušili a aby sme stále zabezpečili tú správnu tvorivú atmosféru. Ak sú žiaci dlhšie v takej pracovno- tvorivej činnosti, tak sa ju snažíme obohatiť napr. pohybom. Vždy pritom zostaneme v rovnakej téme. Prostredníctvom takýchto “energizérov”, v podobe inej aktivity, žiaci zapájajú inú hemisféru. Ide o to, že pozornosť detí časom klesá a my ich chceme akoby nanovo naštartovať. Na záver hodiny deti svoju prácu zhodnotia. Vyjadria sa k tomu, čo sa naučili, poprípade odprezentujú svoju prácu. Máme 90-minútové bloky a to je veľkým plusom pri vyučovaní. Keď sú nejaké sviatky, medzinárodné dni, významné udalosti vo svete alebo žiakov zaujme nejaká téma viac, tak v rámci projektov sa tejto téme venujeme viac dní a vo všetkých predmetoch. Napríklad tento týždeň sme mali tému vesmír a tú sme implementovali do opisu na slovenskom jazyku, do matematiky, prvouky, prírodovedy, výtvarnej výchovy, pracovného vyučovania, do hier na telesnej výchove a na záver sme vytvorili prezentácie na hodine informatiky.
Vidíš v praxi výhody takéhoto vekovo-zmiešaného kolektívu?
Vidím, že vzťahy medzi žiakmi sú iné. Viac sa rešpektujú a je u nich veľmi silná empatia. Prejavuje sa to aj vtedy, keď starší žiaci vidia, že mladší nestíhajú v nejakej činnosti, tak sami bez vyzvania idú a pomôžu. Nedochádza u nich k situáciám, že si dávajú najavo kto je starší a kto mladší. Jednoducho rešpektujú sa a pomáhajú si. Veľakrát, keď robíme projektové práce, tak ich v skupine vekovo zmiešame. Tam je vidieť, ako sa navzájom ťahajú. Častokrát aj ten mladší príde s novými informáciami a tí starší to rešpektujú. Rešpektujú, že aj ten mladší ich môže niečomu naučiť. To sa mi na tom veľmi páči. Mladší získavajú vedomosti aj od starších ročníkov. Napríklad na terajších druhákoch už vidím, že majú poznatky aj z 3. a 4. ročníka, minimálne ich majú niekde v podvedomí. A keď sa s danou informáciou nanovo stretnú, tak už to pre nich nie je také ťažké zapamätať si ju. K nej si doplnia ďalšiu informáciu a majú tak väčšie porozumenie danej témy. Pri prezentácií prác vidím, že tí mladší už nepoužívajú jednoduché holé vety, ale sledujú ako to robia starší a napodobňujú ich. Vzájomné učenie v málotriedkach nie je nútené, silené. Deje sa prirodzenou formou a do dieťaťa sa hlboko vryje a zanechá to v ňom stopu.
Pri výučbe využívate veľmi často prírodu v okolí školy. Akú časť dňa trávia deti vo vnútri a kedy sú von, v prírode?
V rámci vyučovania sa riadime počasím a témou. Keď máme novú tému, tak zvyčajne sme vo vnútri, v učebniach a keď opakujeme učivo, tak ideme von. Tak ako vieme vonku podať nejakú tému z prírodovedy alebo prvouky, vieme to urobiť aj v matematike alebo na hodine slovenského jazyka. Keď je teplejšie, tak to sme von už oveľa viac a niekedy aj celé dni. Máme krásne externé triedy, takže aj vonku môžeme pohodlne pracovať s knihami.
Aj s pomocou rodičov ste vytvorili pre žiakov externé učebne. Aké priestory majú teda žiaci k dispozícii na vyučovanie vonku?
Máme externé triedy, ktoré sme sa snažili prispôsobiť jednotlivým činnostiam a potrebám žiakov aj učiteľov. Máme kruhovú triedu, ktorá je vhodná na komunity, vyjadrovanie myšlienok a nápadov, ale tiež na hodiny hudobnej výchovy. V ďalších 2 externých triedach máme pracovné stoly na prácu v skupinách, ale aj pre samostatnú činnosť. V každej externej triede máme tabuľu. Okrem toho máme k dispozícii veľmi veľa vonkajšieho priestoru, takže vieme viac-menej pracovať kdekoľvek, kde je to pre nás aktuálne vhodné. Vieme sedieť na tráve alebo pod stromami, pri jazierku alebo pri dažďovej záhrade. Taktiež vieme byť čisto v listnatom lese alebo v ihličnatom… Jednoducho vieme si nájsť miesto na výučbu podľa toho, čo potrebujeme.
Táto málotriedka poskytuje pre deti aj mimoškolský program. Aké možnosti sú tu pre nich pripravené?
Naši školáci majú v envirotriedach pripravený celodenný program. Dopoludnia máme vyučovanie, po ňom ideme spolu na obed do našej školskej jedálne a poobede pokračujeme v domácej príprave. Robíme si úlohy alebo pracujeme na projektoch. Následne bývajú konverzácie v angličtine. Angličtina je pre našich žiakov povinná od 3. ročníka, ale my do konverzácií zapájame aj prvákov a druhákov. Dbáme hlavne na výslovnosť a na to, aby sa žiaci nebáli hovoriť anglicky. To, že naši dvaja učitelia dlhé roky pôsobili v anglicky hovoriacich krajinách, je pre našu výučbu angličtiny veľkou výhodou. Po konverzácii sa žiaci presúvajú na krúžky, poprípade majú v školskom klube voľnú hru alebo nejakú organizovanú činnosť. Máme tu prírodovedný krúžok, lesný parkúr, zdravé varenie a v rámci ZUŠ máme výtvarný odbor a individuálnu hru na hudobný nástroj. Tento školský rok majú žiaci možnosť vybrať si hru na husle, klavír alebo gitaru.
Stretla som sa s obavou rodiča, či v takejto lesnej škole získa žiak všetky potrebné vedomosti, tak ako v tradičnej škole. Aká by bola Tvoja odpoveď?
Lesná škola neznamená, že nie sme školou. Sme elokovaným pracoviskom, ktoré sa nachádza v lese. Učíme sa podľa Štátneho vzdelávacieho programu, takže každé dieťa získava vedomosti, ktoré má v danom ročníku získať. Naším bonusom je to nádherné prostredie s lesom. Tento priestor nám vytvára obrovské množstvo možnosti ako učiť zážitkom alebo praktickými činnosťami.
My ako učitelia sa snažíme byť viac tými, ktorí sa pýtajú, než tými, ktorí vysvetľujú. Pri novej téme začíname často brainstormingom a tam nechávame žiakov, aby hovorili informácie, ktoré majú. Aby hovorili to, čo cítia, čo ich napadne alebo to, čo zažili a možno aj niečo neskutočné. Často sa pritom dostávame do situácie, že to, čo máme naplánované, meníme v priebehu chvíle, lebo žiaci nás privedú inde. Tam, kam ich to viac ťahá. A pri takejto výučbe, do ktorej sa deti vedia hlboko ponoriť, získavajú aj hlbšie vedomosti.