Nestalo sa vám niekedy, že ste pri počutí nejakej piesne v cudzom jazyku alebo pri nejakom cudzojazyčnom filme či texte, mali pocit, že rozpoznáte niektoré slová alebo im rozumiete aj bez znalosti daného cudzieho jazyka? Alebo vám niektoré slová pripadali rýdzo slovenské? Mohli by sme tieto slová nazvať „falošné dvojičky“ či „falošní priatelia“. V mnohých prípadoch sa píšu aj vyslovujú absolútne rovnako. Občas sa píšu odlišne a vyslovujú rovnako alebo viceversa. V mnohých prípadoch, najmä v sms správach alebo v slangu mladej generácie, keď si odmyslíme mnohé interpunkčné znamienka, je týchto zhôd omnoho viac. V slovenčine, v jej písomnom a hovorovom prejave, existujú desiatky slov zhodných so španielčinou, buď svojou výslovnosťou alebo svojím pravopisom. Pritiahnuté za vlasy, vlastne každý z nás hovorí a píše po španielsky, len si to neuvedomujeme (a zmysel toho, čo hovoríme a píšeme, je tak trochu odlišný).

Načože toto všetko spomíname? Možno na trochu rozptýlenia a zábavy (obzvlášť v tejto dobe). Možno na pozastavenie sa a zamyslenie sa na chvíľu nad dôležitosťou jazyka a komunikácie. Snáď aj ako upozornenie, aby sme si v momente, keď začujeme nejaké cudzojazyčné vyjadrenie, uvedomili, či nám lichotia alebo nadávajú. Alebo ako vysvetlenie, že ak občas podozrievame niekoho z používania vulgarizmov, nemusí to byť v skutočnosti vždy tak, môže to byť len nášmu sluchu známe slovo, rovnako znejúce ale s úplne iným významom.

Pozrime si desiatky príkladov „falošných dvojičiek“. Zaspomínajme si na situáciu, kedy sme ich naposledy použili vo svojej vlastnej komunikácii. A ako by asi pochopil tú komunikáciu španielsky hovoriaci človek. Alebo môžeme túto výhodu využiť v náš prospech. Keďže už máme, nechtiac a bez akejkoľvek námahy, vybudovanú slovnú zásobu, mohli by sme ju postupne zdokonaľovať a naučiť sa nový cudzí jazyk, napríklad španielčinu.

Nepochybne takýchto príkladov existuje omnoho, omnoho viac.