Pre niekoho sa naša výprava zložená zo siedmich účastníkov brondzovú úrovne (Lucka L., Lucka H., Miška, Nika, Dávid, Julian) začala pri Bille v Poprade, pre iného zasa pri Bille v Kežmarku. Toto humorné nedorozumenie sa nám napokon podarilo vyriešiť a celý tím expedície DofE s menším oneskorením, no s dobrým tempom, vyštartoval zo spomínaného Kežmarku s plánovaným smerom do okolia Tatranských Matliarov. Našu trasu sme však kvôli nepriaznivému počasiu museli cestou zmeniť.

Dúfajúc, že máme v batohoch všetko, a že nám vydrží aspoň také isté počasie ako pri odchode, sme sa presunuli cyklistickým chodníkom na našu prvú väčšiu zastávku v blízkosti vodnej nádrže Zlatná. Na mieste sme si oddýchli, posilnili sa a s dobrou náladou sa porozprávali. V našej ceste sme však onedlho pokračovali ďalej. Keďže našou dohodnutou, hlavnou úlohou celej expedície bolo čistenie prírody, po ceste sme odpad zbierali do veľkých igelitových vriec, ktoré sme brali so sebou. 

V čase obeda sa počasie začalo bohužiaľ postupne zhoršovať a následný silný lejak sme prečkali pod korunami stromov v najbližšom lese. Po vyše pol hodine s poklesom dažďových kvapiek sme sa celí premočení opäť vrátili na lesnú cestu a naše kroky smerovali na miesto, kde bola po dlhej dobe možnosť postaviť si naše stany. Rozhodli sme sa tu teda unavení definitívne ostať. Nasledovalo stavanie stanov, zakladanie si ohňa (ktoré sme neskôr kvôli počasiu vzdali) , prezliekanie sa, či robenie si teplej večere na variči. Tá sa skladala zo špagiet, a paradajkovej omáčky. (viď. foto)

Okolo 9. hodiny večer sa začal náš druhý pokus o založenie ohňa. Ten sa nám už úspešne vydaril. Všetci sme sa po chladnom a upršanom dni konečne vyhriali a vychutnávali si príjemný pohľad na obrovskú vatru v tme. 

Unavení sme sa vrátili do stanov, naobliekali sa a hoci to vôbec nebolo také jednoduché, zaspali sme.  Zobudili sme sa naozaj z chladnej noci a ešte aj celí ubolení. Naraňajkovali sme sa, pobalili a vydali sa v mokrých turistických topánkach na poslednú cestu. Našu expedíciu sme zakončili v Spišskej Belej. 

Domov sme prišli určite vyčerpaní, no so zážitkom na ktorý si budeme dlho pamätať. S množstvom nových skúseností a taktiež aj s hrdosťou, že sme našu prvú dobrodružnú expedíciu v takých podmienkach zvládli. Ďakujeme aj pánovi učiteľovi Peťovi Drozdovi, ktorý nás podporoval a z jeho pomocou sa nám expedícia vydarila.

— Lucia Harabinová