Odpoveď na túto otázku hľadali naši najmenší Lifekáči Zajkovia. Jeden deň si preto priniesli do triedy sneh, aby urobili malý pokus. Ich úlohou bolo, aby si každý urobil snehuliaka. Keď sa ich rúčky dotkli snehu, hneď vedeli, že je studený a rovnako studený bude aj snehuliak, ktorého postavia. Niektorí sa ihneď pustili do stavania snehuliakov, iní váhali, premýšľali, ako ho postaviť, aby tento studený sneh nemuseli chytať do rúk. Nakoniec si každý Zajko postavil svojho snehuliaka a položil ho na podnos. Snehuliaka, ktorého si postavili spoločne, odniesli von do zimy. A vtedy sa začalo pozorovanie a pokus. Ktorý snehuliak sa roztopí? Má snehuliak rád teplo alebo zimu? Keď sa vrátili deti z prechádzky, spoločný snehuliak stál stále pred škôlkou, ale tí v triede zmizli a zmenili sa na vodu. Záver z nášho pozorovania teda znie: snehuliak nemá rád teplo a môže ostať iba v zime.