Moje rozhodnutie stať sa učiteľkou nebolo jednoznačné a menilo sa v rôznych obdobiach môjho štúdia na gymnáziu. Na jednej strane bol záujem o históriu a lákadlom štúdium archeológie, na strane druhej láska k slovenčine a literatúre. A ešte vzťah k deťom a pocit či presvedčenie, že sa mi darí ich zaujať, viem ich motivovať a niečo im odovzdať. To nakoniec rozhodlo a výber padol na štúdium slovenčiny a dejepisu.

Vo svojom živote som mala, až na pár výnimiek, veľké šťastie na učiteľov. Na tých, ktorí ma učili, na tých, od ktorých som sa učila ja, ale aj na tých, s ktorými som učila. Začínala som v klasickej, vtedy socialistickej základnej škole, v ktorej bolo viac ako tisíc žiakov. Plná ambícií, plánov a možno aj naivných očakávaní som bola rovno hodená do školských vôd. A tak ako každý začínajúci učiteľ som veľmi rýchlo pochopila, že s tým, čo ma naučili na vysokej škole, si ani náhodou nevystačím. Práve kolegovia, medzi ktorými mám dodnes veľa priateľov, boli tí, ktorí ma naučili, že učenie nie je len o odovzdávaní toho veľkého množstva vedomostí, ktoré som mala v hlave. Im vďačím za to, že ma naučili vnímať deti ako individuálne osobnosti so svojimi jedinečnými osudmi a postojmi k učeniu i k celému životu.

Po štrnástich rokoch učenia v klasickej škole som cítila potrebu zmeny. Mala som pocit, že sa potrebujem posunúť iným smerom, chcela som učiť lepšie, modernejšie. Prestup do Tatranskej alternatívnej školy, ktorá vtedy začínala svoju činnosť v Poprade, bol obrovskou šancou. Inovatívny spôsob učenia ma oslovil už predtým, po absolvovaní školení, štúdiu a začatí učenia modernejším spôsobom som zistila, že to je miesto, kde som sa našla. A hoci to život zariadil tak, že Tatranská alternatívna škola je dnes už históriou, Life Academy je jej dôstojnou a skvelou nasledovníčkou. A je to najmä vďaka ľuďom, ktorí ju tvoria a ktorým záleží na tom, aby nám tu všetkým bolo dobre a príjemne. Ja tejto škole verím, pretože viem, že v jej základoch je aj kus môjho života.

Ako učiteľka môžem veľa. Vždy som to vedela. Nepotrebujem, aby mi to niekto povedal. Pre mňa sú najlepšou a najpríjemnejšou spätnou väzbou moji bývalí žiaci, ktorí sa ku mne aj po rokoch hlásia. Ten pocit, keď mi povedia, že aj ja som ovplyvnila ich život, je nezaplatiteľný a nenahraditeľný. Ak má učiteľ šťastie, vie naučiť svojich študentov, aby verili v seba samých, naučili sa prekonávať prekážky, naučili sa snívať a splnili si aj tie najodvážnejšie sny.