Mgr. Miroslav Andráš

Súkromná základná škola Súkromné gymnázium

"So študentmi vychádzam dobre a snažím sa ich nielen učiť, ale učiť sa s nimi, pretože proces učenia v súčasnosti nebýva jednostranný, ale vzájomný. Pokúšam sa ich čo najviac zapojiť do procesu učenia, lebo si uvedomujem, že študenti nie sú prázdne sudy, do ktorých stačí niečo naliať…"


Zobraziť články učiteľa

Narodil som sa na jar v roku 1986 v Poprade a patrím do generácie “husákovských” detí, ktoré sa vyznačovali tým, že boli učenlivé, nachádzali sa úplne všade, bolo ich veľa a chceli všetko spoznať a naučiť sa. Po krátkych štyroch rokoch základnej školy v Kežmarku som prestúpil, lepšie povedané ušiel na miestne gymnázium, kde ma bavili predovšetkým humanitné premety a najmä cudzie jazyky. Osem rokov som neúnavne bojoval najmä s chémiou a fyzikou, pričom ani matematicko–logické myslenie nebolo mojou silnou stránkou. Možno by ste sa teraz spýtali: “A čím si chcel byť?” 

Keď som mal dvanásť rokov, chcel som byť vodič autobusu, lebo ma vždy priťahovali veľké stroje, ťahače, lokomotívy a autobusy, hoci podvedome som cítil potrebu pracovať s ľuďmi. Po maturite som sa nedostal na štúdium práva na štátnej vysokej škole, ako som pôvodne chcel. Po zhruba dvoch týždňoch som dostal list do vlastných rúk, oznamujúci moje prijatie na súkromnú vysokú školu práva. Problém bol ale v tom, že som o to nikoho nežiadal, “pozývací list” skončil v koši a prešiel som na plán B – štúdium učiteľstva v Banskej Bystrici. 

Po piatich rokoch štúdia som dostal do rúk červený diplom (aj s ústnou poznámkou istého profesora, že aj tak mi nikto kvôli farbe diplomu nezvýši plat). Hneď po vysokej škole som si našiel prácu ako učiteľ na jednej (už zaniknutej) strednej odbornej škole s neveľkým platom a úprimne povedané, nie práve excelentnými žiakmi. Keď som sa raz na to ponosoval riaditeľovi, odpovedal mi slovami starogréckeho filozofa: “Koho chcú bohovia potrestať, toho spravia učiteľom”. Z tohto dôvodu som sa rozhodol ukončiť trest gréckych bohov a začal som pracovať v kaštieli, ktorý opísal v jednej novele aj známy slovenský spisovateľ L. Mňačko. 

S prácou som bol spokojný, ale po dvoch rokoch mi vypršala pracovná zmluva, poďakovali mi za moje služby a ja som sa znova ocitol na začiatku. Krátko som pôsobil, povedané slovami môjho docenta vysokej školy, ako dedinský učitelík. Onedlho nato som našiel na internete ponuku práce v Life Academy. 

Vo svojom vnútri som vždy vnímal prácu učiteľa nie ako trest bohov, ale ako poslanie, a tak už šesť rokov pôsobím v Súkromnej spojenej škole v Poprade. So študentmi vychádzam dobre a snažím sa ich nielen učiť, ale učiť sa s nimi, pretože proces učenia v súčasnosti nebýva jednostranný, ale vzájomný. Pokúšam sa ich čo najviac zapojiť do procesu učenia, lebo si uvedomujem, že študenti nie sú prázdne sudy, do ktorých stačí niečo naliať… 

V čase pandémie mi chýbajú nielen študenti, ale aj kolegovia, s ktorými by som mohol zdieľať svoje každodenné radosti a starosti. Na druhej strane mám teraz viac času na premýšľanie, ponorenie sa do seba a využívam toto obdobie na “kvas nových myšlienok”.

miroslav.andras@lifeacademy.sk

+421 911 293 041

FHV UMB, FiF KU, prax od r. 2009

Lebo patrí k tým najlepším

Dobrý pocit pri každodennej práci

Ak vidím, ako osobnostne napredujú a viem im pomôcť a poradiť

Aby väčšina študentov obľubovala moje hodiny

Vianočné posedenie zamestnancov v roku 2017; kde ma príjemne prekvapili darčeky, ktoré som neočakával.:)

Poľovníctvo, príroda, huby, cyklitistika, bežky, knihy – beletria.