Študenti v zahraničí


Karin Sterczová #1

Zažiť Európsku úniu na vlastnej koži alebo Po stopách európskych inštitúcií

Zažiť „Európsku úniu“ na vlastnej koži, to sa počíta! Je to cool!

Zažiť na vlastnej koži svet europoslaneckých celebrít, gigantických budov politického lobingu, svet úsmevov a konštruktívnych „škriepok“, svet spoločných hľadaní a pozitívnych vízií, to je úžasné! Je to svet akoby z inej dimenzie. Koľkí z vás sa v ňom naozaj prebudili a koľkí o ňom môžu iba snívať?

Tak v takom svete som sa ocitla. Ťažko uveriť! Akoby sme do neho ani nepatrili – my násťroční puberťáci, ktorí snívajú sny svojich lások a priatelstiev na život a na smrť. Zrazu som sedela vo veľkej zasadacej sále na miestach, kde sa tvorí budúcnosť. Bol to zvláštny pocit – počúvať, diskutovať, navrhovať, hlasovať, hľadať tie správne slová, súhlasiť a nesúhlasiť s kolegom či kolegyňou z inej krajiny a snažiť sa nájsť v hlave správne slová v cudzom jazyku… Bol to zvláštny pocit byť aktívnou časťou celku, ktorý sa volá Európsky parlament.

Dnes si už viem predstaviť, ako sa tvorí politika prítomnosti a budúcnosti. Viem už oveľa viac o migrácii, tolerancii medzi ľuďmi, o rovnosti šancí a dôležitosti dorozumievania sa ľudí navzájom. A hlavne viem viac o jednote a súdržnosti. Na vlastnej koži som zažila, ako ťažko sa nachádza kompromis a čo všetko treba obetovať, aby sme získali viac pre všetkých!

Zažiť „ Európsku úniu“ na vlastnej koži bolo úžasné! Čím viac o tom premýšľam, čím viac na túto udalosť spomínam, tým viac som presvedčená o tom, že aj nás sa to týka. Vieme, že nemôžeme ostať ľahostajní len preto, že žijeme v malom meste, v malej krajine na východe Európy, na vidieku Európskej únie. Nemôžeme si myslieť, že sme nepodstatní, že oni – väčší, to za nás vyriešia. Naučila som sa, že všetci potrebujú všetkých, aby myšlienka spoločnej Európy mohla fungovať aj v budúcnosti.

V dňoch 23. – 29. februára 2016 som navštívila v rámci programu EUROSCOLA Európsky parlament a spolu s ostatnými študentami z 27. krajín (Slovensko bolo tou 28.) zažila simuláciu rokovacieho dňa, kde poslancami sme boli my a riešili sme vo výboroch najnaliehavejšie problémy súčasnosti. Naša skupina riešila problém vysokej nezamestnanosti mladých ľudí a zobrala to naozaj vážne. V zasadacej sále sme navrhli niekoľko opatrení, ktoré musíme urobiť, aby sa mladí mohli zamestnať. Tu je niekoľko návrhov: Musíme zlepšiť schopnosť mladých komunikovať cudzím jazykom a to im dá väčšie šance na zamestnanosť v zahraničí. Musíme posunúť hranicu odchodu do dôchodku na 58 rokov, tým sa uvolnia miesta pre mladých. A musíme učiť mladých ľudí v školách o tom, ako vyzerá reálny život. Náš návrh bol prijatý väčšinou hlasov 371 ku 47.

Keďže sa naša cesta volala Po stopách Európskych inštitúcií, navštívili sme aj budovu Európskeho parlamentu v Bruseli, Interaktívne múzeum Európskej únie a holandský Maastricht.

Za túto skvelú šancu ďakujem!


Karin Sterczová #2

Nemecko a ja

Žiť a študovať na Slovensku znamená, že sa síce učíte v škole povinne jeden jazyk, teda najjčastejšie anglický, ale veľa príležitostí na jeho praktické využitie v našich uliciach nenájdete. Ak si chcete otestovať, ako na tom naozaj ste, musíte zainvestovať do návštevy niektorej z európskych krajín. A tam väčšina mladých ľudí zistí, že ich znalosti sú nič moc a vrhnú sa do ďalšieho štúdia jazyka, alebo sa na to vykašlú s odôvodnením, že do sveta predsa tak často cestovať nebudú a na Slovensku im stačí rodná reč.

Ovládať jeden jazyk je na Slovensku dosť cenené, ale keď nakuknete za hranice zistíte, že je to skoro nič. Tam takmer každý ovláda dva až tri jazyky a to je štandart u bežného človeka. A tak nám – ambicióznym neostáva nič iné, len sa vrhnúť na ďalší jazyk. Väčšina mladých v mojom okolí si vyberá španielčinu, ruštinu, či francúzštinu. Len pár ľudí si vyberie nemčinu. Prečo? Lebo podľa nich je ťažká, nezaujímavá, škaredá a nepopulárna a nevyužiteľná a nepotrebná. Ja sa dnes pokúsim presvedčiť vás o opaku.

Učím sa nemčinu tretí rok . Som v skupinke šiestich spolužiakov, z ktorých nie všetci sú stotožnení s nemčinou. Súhlasím s tým, že nemčina je ťažký jazyk ale to mi neodoberá chuť sa s ňou popasovať. Práve preto som si pobalila veci a odišla na mesiac do Nemecka. Žila a študovala som vo Frankfurte. Vo Frankfurte sa nachádza Európska Centrálna Banka, veľa medzinárodných firiem a inštitúcií, vďaka ktorým má mesto internacionálny charakter. Na uliciach síce prevláda nemčina, no možete začuť aj iné jazyky ako angličtina, španielčina, čínština, kórejčina, japončina a francúština. Napriek internacionálnemu statusu mesta, je tam stále veľký vplyv patriotizmu. Práve preto ak sa chcú cudzinci usadiť a násť si prácu, musia sa naučiť ovládať nemčinu. Nemci sú ochotní im pomôcť, a preto sa v meste nachádza veľa jazykových škôl. Jednu z nich som navštevovala aj ja. Bola to TANDEM® FRANKFURT, zentrum für Deutsche Sprache und Kultur E.V.

Na začiatku kurzu nás bolo tak veľa, že sme sa skoro do triedy nepomestili. Neskôr nás bolo 18 a takmer každý inej národnosti: Minguk z Kórei, Agáta a Yeji z Číny, Laura z Brazílie, Luilli z Kuby, Natalia z Kolumbie, Mária z Rumunska, Tom z Anglicka, Antony z USA, Sonja zo Srbska, Soni a Mehak z Indie, Evi z Grécka, Lisa z Úkrajiny a Marta z Poľska. Každý deň sme mali 4 hodiny, ktoré boli rozdelené na 2 bloky. Prvý blok sme sa učili viac menej gramatiku. Tieto hodiny nás učila Gabi. Hodiny boli fajn ale niekedy ma uspával jej tichý a monotónny hlas. Druhý blok sme mali s Frau Kinon a cvičili sme konverzáciu a prakticky si upevňovali to, čo sme sa na predchadzajúcom bloku naučili. Z Frau Kinon vyžarovala energia, ktorá robila hodiny veľmi zaujímavé a plné srandy. Mala som pocit, že práve na tej hodine som sa naučila najviac.

V mojom voľnom čase som sa motala a obdivovala Frankfurt (hlavne obchody). Užívala som si cestovanie S-Bahn-mi a U-Bahn-mi. Verejnou dopravou sa dostanete vždy a všade za relatívne krátky čas a preto mi takmer nevadilo, že som do školy cestovala takmer 40 minút z jedného konca Frankfurtu na druhý.

Mesiac s nemčinou bol super, ale na naučenie jazyka je to málo. Doma ma už čakala moja ozajstná škola, učitelia a kopa písomiek. Dobieham dodnes! Ale do Nemecka sa určite vrátim.


Karin Sterczová #3

The Grammar School a ja

Môcť sa učiť angličtinu doma na Life Academy je svelá možnosť, ale zažiť ju v prostredí „skoro anglickom“ je niečo úplne iné. Ja som tú možnosť dostala a užila som si ju naplno.

Obdobie od 10 septembra do 22. decembra 2015 som strávila na malom ostrove v Stredozemnom mori na Cypre. Predtým som iba vedela, že ostrov existuje, ale nevedela som nič o ľuďoch, ich tradíciách a životnom štýle. Vlastne nič o mladých ľuďoch a školách, ktoré navštevujú. Dnes už viem, že vzdelanie je na Cypre veľmi vysoko cenené a tí, ktorí študujú na súkromných školách to myslia so vzdelaním naozaj vážne. Na otázku, kde by chceli študovať a žiť, mi moji spolužiaci bez váhanie odpovedali: „V Anglicku“. A myslím si, že The Grammar School v Nicosii ich vedie skvele k tomu, aby sa tento ich sen stal skutočnosťou. Už od malička ich na túto dráhu pripravuje aj rodina. V Každej „dobrej rodine“ rozprávajú rodičia s dieťaťom po anglicky. Absolventi dosahujú vysokú úroveň angličtiny a tá im otvára dvere na prestížne univerzity v Anglicku.

The Grammar School je reálnym obrazom dokonalej anglickej školy! Chodia do nej deti od materskej školy, až po maturantov, spolu 1000 žiakov. Učia sa v prízemných pavilónoch, ktoré  sú roztrúsené v obrovskom areáli. Zborovňa a učiteľské kabinety tvoria tiež samostatnú časť. Niektoré triedy sú tak ďaleko, že učitelia (ktorí potrebujú do triedy niečo priniesť) chodia s taškami na kolieskach! Najkrajšia je administratívna časť. Je sídlom riaditeľa, zástupcov, ekonomického oddelenia a školskej ambulancie. Súčasťou školy je plavecký bazén, atletický štadión, moderne vybavená prednášková sála a všade prítomná zeleň, olivovníky a kvety. (všetko umelo zavlažované, inak by tu bol len prach a pustatina)

Vyučovanie začínalo 8:15 a končilo 13:55. Každý deň som mala 8 hodín zoradených do blokov po dve hodiny. Dvojhodinový blok trval 75 minút bez prestávky. Po každom bloku bola 15 minútová prestávka. Všeobecné predmety som mala v 3.C, angličtinu a nemčinu so štvrtákmi navyše miesto gréckeho jazyka a náboženstva. Spolu som mala 11 hodín angličtiny za týždeň.

Väčšinu času som trávila s tretiakmi, tí boli o rok mladší odo mňa a dosť si ma prezerali. Asi som bola pre nich iná tým, ako vyzerám. Väčšina detí majú tmavšiu pleť a čierne bohaté vlasy. Len málo z nich je svetlejších, podobných mne.

Vyberám z môjho blogu: ”Mám uniformu! Všetky deti nosia uniformu. Biela polokošeľa s logom školy a čierne nohavice. Menšie deti nosia šaty alebo sukne, moje spolužiačky už nie, vraj kvôli vetru! Ale pravda je taká, že tie sukne sú škaredé. K tomu musím mať čierne topánky bez ozdôb. Keď si tak všímam ostatných, asi to s tými pravidlami nebude také prísne, lebo veľa mojich spolužiakov má čierne conversy! Na chladnejšie dni som dostala mikinu! Hahaha čakám, kedy tie chladnejšie dni prídu! V nohaviciach  sa celý deň idem roztopiť. Ale vraj v novembri tu bude chladnejšie!” To, že som dostala uniformu, bol pre mňa naozajstný zážitok. Znamenalo to, že patrím k nim, že som tam naozaj zapadla. A malo to ešte jeden benefit, žiadne ranné stresy pri vyberaní autfitu.

Nielen škola, ale aj denný život v kontakte s novými ľuďmi bol pre mňa zážitkom. Vyberám z môjho blogu: „Prvý mesiac bývam s Ann Marie. Ann Marie je anglická dáma a učiteľka angličtiny. Žije sama, vlastne má psíka a teraz už aj mňa. Je milá a veľmi veľa rozpráva a veľa pracuje! A nie je dobrá kuchárka! (to povedala ako tú najdôležitelšiu vec, keď sme prvýkrát spolu nakupovali) Tak si varím sama. Snažím sa jej ponúknuť moje výtvory, ale ona vždy slušne odmietne. Keď nevarím, stravujeme sa s Ann Marie v reštaurácii, alebo nám donášková služba niečo prinesie.”

Aj dnes si rada spomeniem na Ann Marie. Ale v pamäti mi ostane aj druhá rodina. Teta Yianna a ujo Costas sú úžastní ľudia. Každý víkend ma zobrali na výlet do hôr, na prekrásne pláže alebo do tradičných dediniek v pohorí Trodoos. Ukázali mi cyperské tradície a pomohli mi pochopiť svoj spôsob života. Mám pocit, že nech by som sa stretla s kýmkoľvek, všetci by boli rovnako priateľskí a ochotní mi pomôcť.

Dnes už ubehol od môjho pobytu nejalý čas, no ešte aj dnes mi chýba veľa vecí. Slnko, ktoré mi všetci zo Slovenska závideli, krásne hory a horské dedinky, kde sa vždy nájdu štedrí ľudia, krásne pláže, vždy čerstvé ryby, zelenina a ovocie… a škola a učitelia v nej. Všetkých som si veľmi obľúbila.

Ak vás moje rozprávanie zaujalo, prečítajte si môj blog. Nájdete v ňom oveľa viac informácií o ostrove, jeho histórii, o ľuďoch a ich spôsobe života, ale aj o škole a mojich pocitoch.

Kliknite na tento odkaz pre zobrazenie môjho blogu


Maťa Slavkovská

Rozhodnutie byť výmenným študentom, neľutujem a určite ani nikdy nebudem. Rok v Kansase bol pre mňa nezabudnuteľný a plný nových skúseností, ktoré v živote určite využijem. Zo začiatku to nebolo ľahké, ale povedzme si úprimne, začiatky nie sú nikdy jednoduché, no postupom času a s pomocou mojej hosťovskej rodiny som si na všetko zvykla bez problémov. Netrvalo dlho, kým som prišla na to, že škola nevyzerá presne tak, ako ju opisujú vo filmoch. Je pravda, že aj na našej škole boli športy dôležité, ale nepreháňalo sa to. Tiež sa mi páčila možnosť voliteľnosti predmetov, ale hlavne som sa naučila jazyk tak, ako by som sa ho nikde inde nenaučila. Počas tohto pobytu som taktiež spoznala veľa ľudí z celého sveta, ktorí sa stali mojimi priateľmi na celý život. Vedela by som o mojom výmennom pobyte rozprávať celé hodiny, ale to si nevie predstaviť ten, kto to nezažil na vlastnej koži.


Adam Fiedler

Niet lepšieho spôsobu ako spoznať inú kultúru… Žijete v tamojšej rodine, chodíte do strednej školy ako každý iný študent a ste braný ako človek, ktorý sa predchvíľou prisťahoval. Lokálnym jazykom hovoríte celé dni až na pár krátkych konverzácií s rodnou krajinou počas niektorých z dlhých letných víkendov. Stretávate sa s novými ľudmi zo všetkých kútov sveta a spoznávate ich. Život vás učí o ďalšom dosiaľ vami nepoznanom kúsku zeme. Tak by som začal tento krátky opis môjho pobytu.)

Keď sa spomenie Kalifornia, každý si predstaví pláže, oceán, slnko a palmy, aj keď táto krajina nie je iba o tom. Je zároveň domovom rozsiahlych parkov, najvyšších stromov našej planéty, obšírnych púští, lesov, majestátnych hôr a vôbec všetkého, čo si môžete predstaviť. Je miestom pokročilého vedeckého výskumu a vývoja informačných technológií, miestom, kde sa zrodil počítač v podobe, v ktorej ho poznáme dnes. Inými slovami, nie všade môžeme nájsť takú rozmanitosť v pravom zmysle slova.

Ako každá krajina má svoje problémy a svoje špecifiká, pri ktorých si naopak uvedomíte nedostatky a krásy krajiny vašej. Aj napriek počiatočnej dezorientácii, množstvám prekážok a sklamaní, ktoré tu môžu nastať rovnako ako kdekoľvek, si budete hovoriť, čo všetko vám to dáva, ak si budete vážiť tejto príležitosti a chopíte sa jej. Budete odkázaný sami na seba, ale s jedným veľkým rozdielom: budú vás obklopovať ľudia, ktorí vám chcú pomôcť a vy zasa im, môžu sa stať vašimi skutočnými priateľmi a vy zasa ich, a možno, jedného dňa, sa vrátite a ostanete na dlhšie než teraz.)

A rok bude plynúť zážitkami, novými skúsenosťami, povinnosťami a nakoniec ani neuveríte, čo sa dá stihnúť v tak krátkom časovom intervale. V mojom prípade neopísateľné, neskutočné a naozaj niečo neuveriteľné. Ako by to bolo vo vašom? Nech už by ste chceli ísť kamkoľvek, ak máte možnosť, choďte.


Andrej Jurčo

Školský rok 2013/2014 som strávil na študijnom pobyte vo Fínsku neďaleko Helsiniek a musím povedať, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote.

Počas pobytu som stretol množstvo úžasných ľudí a nielen tých pôvodom z Fínska, skúsil nespočetne veľa nových vecí, ako kajakovanie či curling. Naučil som sa fungovať trochu samostatnejšie a hlavne som spoznal veľmi veľa rôznych kultúr ostatných exchange študentov na čele s tou fínskou, čo je skúsenosť, ktorú vám nikde v školských laviciach nedajú a je zároveň niečo, čo vám dá veľmi veľa do života. Tiež som sa naučil ďalší jazyk, čo je podľa môjho názoru veľmi dôležitá, keďže teraz na začiatku 21. storočia je všetko medzinárodné a kto nepozná minimálne angličtinu akoby ani neexistoval. Podľa môjho názoru je rozhodnutie stráviť rok v zahraničí výborné rozhodnutie, ktoré vás veľa naučí do života a pomôže spoznať kus sveta, a preto by som rok v zahraničí odporučil každému, kto ešte váha, nech už jeho kroky smerujú do ktorejkoľvek krajiny!

Svoje pozorovania fínskej kultúry som zapisoval aj na môj blog – slovakvofinsku.wordpress.com


Bibiána Nosálová

Volám sa Bibiána Nosálová a strávila som rok v zahraničí. Mojím domovom sa stala slnečná Kalifornia, ktorá ma toho veľa naučila. Počas tohto roku som pochopila, aké to je byť odkázaná sama na seba, aká je Európa odlišná a mnoho ďalších vecí. Prišla som na miesto, kde som nikoho nepoznala a na začiatku som sa aj obávala ako to zvládnem. Hneď v prvý deň som spoznala celú elitu školy, keďže môj hosťovský brat bol jeden z chlapcov, čo hrali na škole americký futbal. Všetko bolo ako z filmu, veľké domy, obrovské párty, namyslené roztlieskavačky, úžasné jedlo. V prvom semestri som bola členkou futbalového tímu, v zime som reprezentovala a získala 4. miesto v snowboardingu z celej Kalifornie a Nevady. Toto sa mi na ich školách najviac páčilo, žiaci sa neflákali a len tak posedávali v meste, oni sa venovali športu naplno každý deň, aj keď sa toho bolo do školy treba veľa učiť. S jazykom som nemala žiaden problém, Life Academy ma na tento rok dobre pripravila. Taktiež som bola v Mexiku, kde som pomáhala chudobným ľuďom.

Ten rok bol pre mňa nezabudnuteľný a dúfam, že sa tam čo najskôr vrátim :)


Ronan Gerbery

Svoj rok som strávil na severe Ameriky, v štáte Michigan a v meste Ironwood. Dorazil som tam bez hocijakej ujmy na zdraví alebo majetku, aj keď som celú cestu strávil rozmýšľaním nad tým, čo by sa mi mohlo stať. Na moje konečné letisko som dorazil asi o desiatej večer, a moja hosťujúca rodina ma hneď zobrala do môjho nového domova. Nestihol som ani pochopiť že s týmito ľuďmi budem bývať celý rok a už som ležal vysilený na posteli. Hneď na druhý deň som zapadol do rodiny, akoby som s nimi žil už pár rokov. Robil som domáce práce, jedol s nimi, pozeral s nimi telku, hral stolné hry a dostával som karhania za zlé známky. Chodil som s mojou rodinou na kopu výletov, hlavne do neďalekého Duluthu a do Chicaga.

V škole som zapadol ľahko, lebo Američania milujú všetko nové a iné. Učitelia ma nebrali ako cudzinca, ale ako normálneho žiaka ktorý práve nastúpil na školu. Študenti ma brali tak isto, a skoro so všetkými som sa spriatelil. Často odo mňa chceli aby som im rozprával o Európe. Rozprával som im o tom, aj keď vraveli, že mám divný prízvuk. Na konci roku mi všetci zorganizovali poslednú párty pred odchodom. Bolo smutné lúčiť sa s vedomím, že ich dlhú dobu neuvidím. Ale štyria moji priatelia sa rozhodli, že pôjdu naspäť so mnou na Slovensko na dva týždne. S nimi bol príchod naspäť omnoho šťastnejší. No aj keď to bol len jeden rok, bol to najlepší zážitok aký som kedy mal. Videl som toľko neuveriteľných vecí, mám toľko úžasných zážitkov a kopu skvelých nových priateľov. Jeden z najlepších rokov môjho života! Odporúčam ísť do zahraničia každému!


Marianna Pavlinská

Môj rok v zahraničí by som opísala asi len jedným slovom. A to slovom nezabudnuteľný… Spoznala som nové veci, kultúru ľudí.ň

Chodila som na Lasswade High school v meste Bonnyrigg, ktoré bolo vzdialené od hlavného mesta približne asi 30-35 minút autobusom.

Škola bola štátna a bolo na nej približne cez 1000 študentov. Hovorí sa, že je to najlepšia stredná škola v Škótsku.

Vyučovanie bolo založené na dvojblokoch a každý predmet bol v inej triede a s iným kolektívom.

Povinnosťou bolo nosiť uniformu, čo bolo pre mňa príjemnou zmenou. Škótsky študenti si ju síce nepochvaľovali ale ja som ju priam milovala. Žiadne 15 minútové státie pred skriňou ako my baby zvykneme. :)

Zaujímavé a zároveň vtipné pre mňa bolo vidieť kráčať po uliciach Edinburghu chlapov v sukniach (kiltoch) . Tak ma to zaujalo až som si ich musela odfotiť troch :)

Skoro každý voľný víkend sme mali výlet do okolia Edinburghu a aj ďalej. Také najznámejšie miesto je Loch Ness a áno stretla som Nessie ;)

Vraví sa, že najkrajší čas cez rok sú práve Vianoce. Ja môžem len súhlasiť pretože tie moje boli síce bez rodičov, ale v spoločnosti nových priateľov, hosťovskej rodiny a atmosféru dotváralo mesto, ktoré dýchalo vianočnou atmosférou.

Potom nastalo skúškové obdobie a veľa učenia.

Keďže život nie je len a len o učení, tak som si spojila aj príjemné s užitočným a navštívila som rôzne miesta. Medzi najzaujímavejšie patrí Alnwick castle, kde sa natáčali prvé dve časti Harryho Pottera.

Na záver by som dodala, že pobyt v Edinburghu mi dal nielen nových priateľov, ale aj skúsenosti do života.

Smile and make your dreams come true! :)


Petra Pauerová

Rok, čo mi obrátil život naruby

25.augusta 2013 som mala hlavu plnú snov, očakávaní a predstáv. Všetko sa zmenilo, keď som sa ocitla na meeting point a dvaja úplne cudzí ľudia ma objali, ako keby sme sa poznali celý život. Život sa mi zmenil lusknutím prsta, v hlave mi vírili myšlienky všetkého druhu, ale najviac mi v hlave rezonovala veta: „Na čo som sa to ja koza bláznivá dala?!“ Táto myšlienka ale rýchlo pominula, začal sa najlepší rok môjho života. Naozaj, bez prikrášľovania.

Zrazu ste v tom ponorení až po uši, žiadne dobré ráno, ale pekne good morning, žiadne skoré vstávanie ale pohodičkové tempo na deviatu do školy. Viete, čo je najlepšie na označení exchange student? Prvý týždeň, teda aspoň na anglických školách, budete chodiace tajomstvo, každý bude aspoň minimom svojej mysle zvedavý, aká je vaša domovská krajina alebo či poznáte telefón a práčku. Postupne sa zaradíte, v hierarchií obedových stolov vám bude pridelené miesto, ale hlavne vzniknú priateľstvá na celý život, ktoré neroztrhne diaľka a pevnejšie spojí Skype.

V úplne cudzej rodine sa odrazu budete cítiť ako doma. Keď budete mať ten pocit, že sa vám nič nechce a jednoducho len chcete ísť domov, nebude myslieť na slovenský domov, budete myslieť na ten anglický domov, kde vás čaká vždy vysmiata host mum s perfektne uvarenou večerou, host dad, ktorý má pre vás vždy v zálohe nový diel vášho obľúbeného seriálu. V novom domove bude tak isto vaša nórska host sister, ktorá vašej angličtine rozumie, aj keď ste rozčúlený na maximum a reptáte dve na tri. Jednoducho, stanete sa súčasťou novej nadnárodnej rodiny, kde sú dvaja Angličania, Nórka a vy. Pukne vám srdce, keď príde ten deň, keď budete nasadať do lietadla s pocitom, že opúšťate vašu rodinu, ktorá vám za takú krátku dobu tak rýchlo prirástla k srdcu.

Preto mám pre budúcich exchange študentov jednu radu, ktorá má až teatrálny pôvod, nesnívajte svoj sen, žite ho.